Jeden z najprísnejších rozsudkov doteraz: Dvaja muži z okupovaného Mariupola odsúdení na 26 rokov v trestnej kolónii

Južný okresný vojenský súd Ruska v Rostove na Done udelil jeden z najprísnejších trestov v posledných prípadoch súvisiacich s okupovanými ukrajinskými územiami. Ukrajinský občan Denys Hluščenko a ruský občan Aleksandr Malyshev, obaja zadržaní v okupovanom Mariupole, boli odsúdení na 26 rokov v trestnej kolónii za údajnú „špionáž“, „účasť v teroristickej skupine“ a pomoc pri navádzaní útokov na ruské vojenské ciele.

Podľa ruských bezpečnostných zložiek mali obaja muži v roku 2022 nadviazať kontakt so zástupcami ukrajinskej vojenskej rozviedky na okupovanom území Melitopoľa. Obviňujú ich zo zbierania súradníc a odovzdávania informácií ukrajinskej armáde, čo malo podľa ruských vyšetrovateľov prispieť k útoku na budovu kolégia v Melitopole. Tento objekt mali ruské sily využívať ako operačné veliteľstvo FSB.

Ruské orgány nepredložili verejne overiteľné dôkazy, čo tento prípad zaraďuje do širšieho vzorca politicky motivovaných procesov proti civilistom a aktivistom na okupovaných územiach. Medzinárodní pozorovatelia dlhodobo upozorňujú, že Moskva používa široko formulované obvinenia z terorizmu a špionáže na kriminalizáciu akejkoľvek spolupráce s ukrajinskými inštitúciami a na umlčiavanie miestnych komunít.

Prípad nie je ojedinelý. V pozadí rozsudku stojí širšia represívna akcia proti osobám spojeným s telegramovým kanálom „Melitopol je Ukrajina“, ktorý slúžil ako informačná platforma pre obyvateľov pod okupáciou. V auguste 2023 ruské sily uskutočnili rozsiahle prehliadky a zatýkanie správcov a spolupracovníkov tohto kanála.

Medzi zadržanými boli okrem Hluščenka a Malysheva aj Vladislav Gerson, Mark Kaliush, Maksym Rupchev a Jana Suvorova. Niektorí z nich sú stále vo väzbe v Rusku, iní boli neskôr zahrnutí do výmen zajatcov.

Osobitnú pozornosť vzbudil prípad Marka Kaliusha, ktorý bol spolu s novinárom agentúry UNIAN Dmytrom Hilyukom prepustený počas výmeny na Deň nezávislosti Ukrajiny, 24. augusta 2025. Hilyuk strávil v ruskom zajatí tri a pol roka.

Jana Suvorova sa stala symbolom brutality ruského represívneho systému. Ruské úrady ju uväznili už vo veku 18 rokov a jej prípad vyvolal pobúrenie v ukrajinských aj medzinárodných mediálnych kruhoch.

Rozsudok voči Hluščenkovi a Malyshevovi ďalej ukazuje, že ruský súdny systém na okupovaných územiach funguje ako predĺžená ruka vojenského aparátu. Tieto dlhoročné tresty nie sú len sankciou voči jednotlivcom, ale aj varovaním pre všetkých obyvateľov pod okupáciou, že akýkoľvek kontakt s ukrajinskou stranou môže byť označený ako terorizmus.

V posledných mesiacoch Južný okresný vojenský súd v Rostove na Done vydal viacero podobných rozsudkov voči ukrajinským vojnovým zajatcom a civilistom. Kritici tvrdia, že ide o systematické využívanie súdnictva ako nástroja represie, ktorým Rusko upevňuje kontrolu nad okupovanými územiami a legitimizuje politické prenasledovanie pod zámienkou boja proti terorizmu.